Rannogotický kostolík v Čečejovciach

Najvzácnejšou pamiatkou obce je bezpochyby kalvínsky kostol postavený okolo roku 1290, hoci najstaršia správa o ňom pochádza z roku 1317. Jeho stavba sa pretiahla do 1. polovice 14 storočia. Ranogotický kostol bez veže ešte s niektorými románskými architektonickými prvkami sa v temer pôvodnom stave zachoval dodnes. V roku 1703 prešiel do rúk kalvínov. Roku 1773 sa katolíci obrátili na cisára Jozefa II. s prosbou, aby im bol vrátený kostol a fara, ale vyhovené im nebolo. Na začiatku 19. storočia loď dostala nový strop. Je to stavba s rovným uzáverom užšieho presbytéria a pristavanou sakristiou. Na južnej a východnej strane presbytéria a na južnej strane lode sa zachovali malé neskororománske okná z čias stavby kostola. Ostatné nové okná so segmentovým zakončením boli pri pamiatkovej obnove zamurované. Na stene novej pristavanej sakristie je osadená pamätná tabuľa Jánosa Kohányiho. V lomenom ranogotickom víťaznom oblúku sú nábežne rímsy ťažkej profilácie. Víťazný oblúk kedysi podopierali kamenné ranogotické stĺpy, ktorých funkcia bola viac dekoračná ako stavebná. Ich stopy sa zachovali dodnes. Otvor sprístupňujúci presbytérium so sakristiou bol pravdepodobne zamurovaný v 15 storočí. V kostole sa zachovali pozoruhodné nástenné maľby, ktoré boli behom stáročí zabielené. Na mimoriadny význam týchto nástenných malieb upozornil roku 1893 skvelý historik umenia Viktor Myskovsky.V rokoch 1893- 1898 boli maľby čiastočne odkryté a zabezpečené Jánosom Huszkom. Roku 1946 sa začalo reštaurovanie malieb maliarom a reštaurátorom Petrom Kemom. Posledné reštaurovanie malieb bolo prevedené roku 1993- 1994 akademickým sochárom Ladislavom Székelyom, akademickým maliarom Gejzom Bercim a Petrom Vereščákom, odkedy je ich možné prezrieť v plnej kráse. Maľby boli vytvorené v rokoch 1300- 1350 nepriamo pod vplyvom talianskeho trenceta, ktoré ovplyvnilo výmaľbu kostolov aj na iných miestach Slovenska. Na tunajších majstrov hlavne vplývali nástenné maľby gemerskýh kostolov.

Nástenné maľby sú dnes ibaív presbytériu, ale aj predpoklad, že vymaľovaný bol celý kostol. Po stenách podľa ikonografickej koncepcie sa v dvoch pásoch tiahnu jednotlivé scény christologického cyklu, lebo podobné nástenné maľby boli „Bibliou chudobných“, teda v tom čase plnili veľmi dôležitú úlohu a nie len okrasnú. Cyklus začína výjavom Anjelského zvestovania na severnej strane, nasleduje Narodenie Ježiša Krista, Betlehemské vraždenie neviniatok, dolný pás pokračuje na východnej strane výjavom Útek do Egypta, ale tie prerušuje geometrická (ešte vplyv románskeho maliarstva), pri ňom je výjav Dvanásťročný Ježiš učí v Jeruzalemskom kostole. Nad východným oknom je nebiblický výjav Veronikinho závoja medzi slnkom a mesiacom. Na južnej stene je pravdepodobne výjav Vzkriesenie Jairovej dcéry a Kristus na Hore olivovej, tieto fresky sú ale silno poškodené. Kvôli chronologickému sledu je potrebné vrátiť sa na severnú stranu, kde je výjav Kristus pred Pilátom. Na východnej strane je výjav Smrti Panny Márie a Príchod do Jeruzalema. Na vnútornej strane víťazného oblúka je freska uhorských kráľov svätého Ladislava a svätého Štefana a prorokov. Celému cyklu dominuje freska Maiestas Domini (Kristus v mandorle) a okolo symboly štyroch evanjelistov ( tie ale skôr prezrádzajú byzantsky vplyv charakteristický pre románske kostoly). Vnútorne zariadenie kostola je novšie. Zo staršieho zariadenia je zachovalá kazateľnica z roku 1763 s nápisom a datovaním na drevenom baldachýne, na jeho vrchole je plastika pelikána vlastnou krvou kŕmiaceho vtáčence. Pri kostole bol kedysi cintorín, dokazuje to aj nález ľudských kostí z roku 1992.

(Malá vlastivedná knižnica 166.číslo)