Bodva pramení pod vrchom Osadník na rozhraní Slovenského krasu a Volovských vrchov v nadmorskej výške 850 m.n.m Povodie Bodvy má celkovú rozlohu 11 727 km2, z toho je na území Slovenska 876 km2. Z celkovej dlžky toku Bodvy 110 km je na slovenskom území 45 km s výškovým prevýšením 680 m. Priemerný prietok Bodvy v mieste kde opúšťa územie ( a zároveň aj Slovensko) je 2,8 m3/s a celkový objem odvádzaných vôd z územia Slovenska predstavuje 88 mil m3 za rok. ( údaje sú z meracej stanice Hidvégardó na slovensko-maďarskej hranici) .Medzi významné prítoky Bodvy patria Ida s celkovou dlžkou 52 km a Turňa 31 km, ktorých povodia tvoria 67% z celkového povodia Bodvy na území Slovenska.

Jediným prírodným jazerom oblasti je Sivé jazero pri Paňovciach napájané zrážkovou vodou ktoré však vzhľadom na pomerne suché posledné desaťročie vysychá a zarastá vegetáciou. Najväčšiou umelou vodnou plochou sú Bukovecké nádrže využívané ako zdroj pitnej vody pre Košice a tiež pre U.S.Steel. , Perínske rybníky a Turniansky rybník. Menšími sú Jasovské rybníky, Paňovský rybník , vodná nádrž Janík a vodná nádrž Lánec. V severnej oblasti , kde v minulosti bolo rozšírené kováčstvo a hámornícstvo sa vybudovali sústavy nádrží - tajchov, ktoré zachytávali vodu na pohon vodných kolies pre hámre.

Značná časť vôd v hornom toku Bodvy pri meste Medzev je zachytená ako pitná voda. Táto je odvázdaná do Košíc a tak sa dostáva do povodia Hornádu. Za obcou Peder sa do Bodvy vlieva Ida prameniaca pod Kojšovou hoľou. Jej vody sú zachytené pri Bukovci a taktiež sú odvázané do povodia Hornádu. Tieto zásahy spôsobujú deficit vody v oblasti. Pôvodne bažinatá časť územia medzi Veľkou Idou a Janíkom bola koncom 19 a začiatkom 20 storočia odvodnená sústavou kanálov aby sa mohla použiť ako poľnohospodárska pôda. Dnes toto územie je nutné umelo zavlažovať. Zdroje vody mimo krasových území sa vysychaním oblasti postupne znižujú a sú znehodnocované.

Medzi Jasovom a Moldavou preteká rieka Bodva, pozdlž východnej hranice Slovenského Krasu v dlžke 10 km a dotuje vodami krasové pramene pozdlž svojho toku. Podľa hydrologických meraní takto Bodva dotuje 30-50% objemu prameňa v Drienovci. Je to zrejmé aj z porovnania prietokov pri Hatinách, tesne nad Moldavou kde sa voda z Bodvy stráca v podloží , pod Moldavou prietok dosahuje minimum a v oblasti obce Peder sa zase zvyšuje, pričom na celom úseku nie je žiadny prítok do Bodvy.

Deficit vody v rieke Bodva je v letných mesiacoch taký výrazný, že v úseku od Hatín po Péder rieka v letných mesiacoch úplne vysychá.

Povodie Bodvy

 

HYDROGEOLÓGIA POVODIA BODVY

V oblasti je jediný minerálny prameň v katastri obce Čečejovce, ktorý vyteká z 200 m hlbokého vrtu. Do roku 1945 boli v obci Rudník kúpele, napájané z liečivého prameňa avšak na konci druhej svetovej vojny boli kúpele zničené a prameň zasypaný. Severozápadná časť oblasti je bohatá na pitnú vodu. Väčšinou sa jedná o krasové vody ktoré sú zachytávané a upravované na pitnú vodu. Po úprave je prevažná časť odvádzaná do Košíc, časť sa využíva ako pitná voda pre obyvateľov územia. Medzi najdôležitejšie zdroje patria pramene v Drienovci a v Turni nad Bodvou, a nad Medzevom.

Menšie sú severne od Moldavy nad Bodvou a v obci Háj. Najvýznamnejším zdrojom pitnej vody je nádrž Bukovec pod obcou Hyľov.

Zdroje vody sa vysychaním oblasti postupne znižujú a sú znehodnocované splaškovými vodami a vo východnej časti aj výluhovými vodami z haldy vysokopecnej trosky na území hutníckeho kombinátu U.S.Steel Košice. Sú tiež kontaminované v dôsledku bývalej intenzívnej poľnohosodárskej činnosti ( nitráty) . Okrem krasových vôd prakticky neexistujú v celej oblasti vyhovujúce zdroje pitnej vody.

Krasové vody sú však znečisťované jednak nitrátmi z poľnohospodárskej činnosti , ale aj infiltráciou znečistených povrchových vôd z povodia Bodvy, ktorá dotuje vodami krasové pramene pozdlž svojho toku. Podľa hydrologických meraní takto Bodva dotuje 30-50% objemu prameňa v Drienovci. Je to zrejmé aj z porovnania prietokov pri Hatinách, kde sa voda z Bodvy stráca v podloží , pod Moldavou prietok dosahuje minimum a v oblasti medzi obcami Peder a Žarnov sa zase zvyšuje, pričom na celom úseku nie je žiadny prítok do Bodvy.