Obce mikroregiónu

 

POLOHA

Územie je prirodzeným geografickým celkom v povodí Bodvy ktoré tvoria prevažne nížiny a pahorkatiny západného výbežku Košickej kotliny. Južná časť územia má nížinatý charakter s nadmorskou výškou okolo 200 m.n.m . Severná a severovýchodná časť regiónu leží na úpätí Volovských vrchov, ktorú geomorfologicky reprezentuje Medzevská pahorkatina. Táto časť regiónu leží v nadmorskej výške 300 m.n.m až 400 m.n.m. Zo severozápadu a západu mikroregión ohraničujú planiny Slovenského krasu s nadmorskou výškou od 500 do 800 m.n.m Na južnej strane územie ohraničuje Bodvianska pahorkatina ktorou prechádza štátna hranica s Maďarskou republikou. Na východnej strane sa územie otvára do Košickej kotliny smerom k povodiu Hornádu. Pri Hosťovciach rieka Bodva opúšťa územie Slovenska, pričom údolie Bodvy plynule pokračuje na územie Maďarskej republiky až k rieke Slaná. Najnižší bod územia 169 m.n.m. je v mieste, kde rieka Bodva opúšťa Slovensko a najvyšším bodom územia je vrch Osadník v severozápadnej časti.s nadmorskou výškou 1 186 m.n.m

 

ADMINISTRATÍVNY VÝVOJ

Územie mikoregiónu obývané od doby kamennej bolo križovatkou obchodných ciest najmä z Dolnej zeme smerom na Spiš a Poľsko. Od 13. storočia do roku 1848 obce regiónu patrili do Turnianskej a Abovskej stolice, neskôr do Abovsko-turnianskej župy. Zmenou dopravnej techniky, rozpadom Rakúsko - Uhorska a neskôr vplyvom plánovitého socialistického hospodárstva toto územie strácalo na význame a dostávalo sa do izolácie.

Od roku 1923 obce regiónu patrili do dnes už neexistujúceho okresu Moldava, ktorý v roku 1960 bol pričlenený k okresu Košice, z ktorého sa v roku 1968 vyčlenil okres Košice-vidiek , dnes Košice-okolie. Orgány a inštitúcie, ktoré by mohli pozitívne zasiahnuť do rozvoja regiónu (okresný úrad a jej jeho jednotlivé odbory) však zostali v Košiciach, čím vznikla špecifická situácia, keď sa okresné inštitúcie dostali mimo okres samotný.

V súčasnosti mikroregión patrí do okresu Košice-okolie, Košický kraj. Obce údolia Bodvy sú združené v mikroregionálnom združení - Združení Miest a obcí Údolia Bodvy s centrom v Moldave nad Bodvou.

 

DOSTUPNOSŤ

Územím prechádza doplnková európska trasa E571 Btratislava - Zvolen - Rožňava- Košice, na ktorú sa napája regionálna trasa Moldava nad Bodvou - Medzev- Smolník - Spišská Nová Ves a regionálna trasa Turňa nad Bodvou - Edelény ( Maďarská republika) - Miskolc.

Na trase Turňa nad Bodvou - Miskolc je aj jediný hraničný priechod územia Hosťovce - Tornanádaska. Tento hraničný priechod slúži len na malý pohraničný styk a nemožňuje nákladnú dopravu. Najbližší hraničný priechod použiteľný pre nákladnú dopravu je Kechnec - Hidasnémeti dostupný len cez okres Košice .

Železničné spojenie východo-západným smerom zabezpečuje trať Košice - Zvolen. Osobná preprava na jedinej lokálnej trati Moldava nad Bodvou - Medzev bola od 1.2.2003 zrušená. Medzi obcami Turňa nad Bodvou a maďarskou obcou Tornanádaska je pojazdný ale uzavretý úsek železničnej trasy Košice-Miskolc vybudovanej koncom 19 storočia. Špecifická je situácia na východe, kde región nadväzuje na východnú časť okresu, ale tá je dostupná len cez okres Košice.

 

GEOLOGICKÁ STAVBA

Košickú kotlinu vyplňajú neogénne íly, sliene, piesky a štrky, ktoré na niektorých miestach vyčnievajú na povrch. Inde sú pokryté štvrtohornými riečnymi usadeninami a sprašami. Vo Volovských vrchoch sa vyskytujú prvohorné i staršie usadené a premenené horniny s ostrovmi starých magmatických hornín.

 

PODNEBIE

 Košická kotlina a nižšie polohy pohorí patria do teplej klimatickej oblasti. Pohoria ležia v mierne teplej a ich najvyššie časti v chladnej klimatickej oblasti.Z pohľadu zrážok celá oblasť patrí do mierne vlhkej oblasti..Z klimatického hľadiska je zaujímavá 4 km dlhá Zádielská tiesňava v severozápadnej časti oblasti , ktorá sa vyznačuje klimatickou inverziou, keď na dne tiesňavy je nižšia priemerná ročná teplota ako vo vyššie položených oblastiach. Tomu sa prispôsobila aj vegetácia, ktorá takisto vykazuje inverziu pásiem.

 

VODSTVO

Celá oblasť patrí do povodia Bodvy , ktorá pramení pod vrchom Osadník na zozhraní Slovenského krasu a Volovských vrchov v nadmorskej výške 850 m.n.m Povodie Bodvy má celkovú rozlohu 11 727 km2, z toho je na území Slovenska 876 km2. Z celkovej dlžky toku Bodvy 110 km je na slovenskom území 45 km s výškovým prevýšením 680 m. Priemerný prietok Bodvy v mieste kde opúšťa územie ( a zároveň aj Slovensko) je 2,8 m3/s a celkový objem odvádzaných vôd z územia Slovenska predstavuje 88 mil m3 za rok. ( údaje sú z meracej stanice Hidvégardó na slovensko-maďarskej hranici) .Medzi významné prítoky Bodvy patria Ida s celkovou dlžkou 52 km a Turňa 31 km, ktorých povodia tvoria 67% z celkového povodia Bodvy na území Slovenska.

Prírodné jazerá

V povodí Bodvy je jediným prírodným jazerom Sivé jazero v katastri obce Paňovce. Legenda hovorí že v dávnych dobách na tomto mieste stál hostinec, kde sa stretávali zlodeji, a lúpežníci. Keď raz v čase postu vo veľkom hodovali, zrazu sa hostinec prepadol pod zem a na jeho mieste vzniklo jazero -Sivé jazero. Z geologického hladiska jazero vniklo po zosuve pody z východnej strany doliny, ktorý vytvoril prírodnú hrádzu. Ešte začiatkom minulého storočia bolo jazero hlboké až 4 metre, momentálne je hlboké naximálne 50 cm a postupne sa zanáša a mizne.

 

NERASTNÉ SUROVINY

Z nerastných surovín majú hospodársky význam ložiská vápencov v západnej časti oblasti, ktoré sa ťažia v lome Včeláre a Drienovec a využívajú sa v stavebníctve a ako surovina pre cementáreň v Turni nad Bodvou. V tomto roku sa opäť začala prevádzka lomu Hosťovce, ktorý produkuje drvený kameň pre stavebné účely.

Iné nerastné suroviny sa v oblasti hospodársky nevyužívajú a aj rozširovanie ťažby vápenca vzhľadom na umiestnenie lomov na hranici národného parku Slovenský kras je problematická. Prevádzka kameňolomov vzhľadom na vysokú prímes ílov v ústí doliny Miglinc pri Drienovci a západne od Modavy nad Bodvou bola zastavená. V minulosti sa na území ťažila, železná ruda, (Hačava), zlato (Paňovce) , tmavý mramor (Žarnov) a tiež hrnčiarska hlina v rôznych lokalitách ( Moldava nad Bodvou, Janík, Čečejovce) Z mineralogického hľadiska sú zaujímavé výskyty lignitu pri Drienovci a Paňovciach, ktoré však nevystupujú na povrch a kryštalické formy sadrovca v Moldave nad Bodvou, mliečneho opálu a serpentinitu v katastri obce Paňovce , hematitu a hlbinných metamorfovaných hornín z oblasti Hačavy.

 

CHRÁNENÉ OBLASTI

Do západnej časti okresu zasahuje Národný park Slovenský Kras V intraviláne mesta Moldava nad Bodvou sa nachádza Moldavská jaskyňa, ktorá sa svojou celkovou objavenou dlžkou cez 4 km radí medzi prvú desiatku najdlhších jaskýň na Slovensku. Jaskyňa nie je sprístupnená a neuvažuje sa o jej sprístupnení ani v budúcnosti. Je však veľmi významná z historického a mineralogického hĺadiska (výskyt kryštalických foriem sadrovca) a je podobne ako mnohé ďalšie jaskyne v území ( Drienovská jaskyňa, Erňa...) zimoviskom chránených druhov netopierov. Na území mikroregiónu sa okrem Národného parku Slovenský Krasnachádzajú:

 

3 národné prírodné pamiatky

Drienovská jaskyňa

Kunia priepasť

Skalistý potok

   

2 národné prírodné rezervácie

Turniansky hradný vrch

Zádielska tiesňava

 

1 prírodná rezervácia

Zemné hradisko

 

1 chránený areál

Perínske rybníky

 

KRÁTKA ISTÓRIA

Život obyvateľov regiónu a jeho dejiny boli odjakživa ovplyvňované jeho polohou a prírodnými podmienkami. Archeologické nálezy z Jasovskej jaskyne a Veľkej Ružínskej jaskyne potvrdzujú predpoklad, že toto územie si vybral za svoje bydlisko už pračlovek. Blízke jaskyne krasu mu poskytovali ochranu pred divou zverou, pred zimou a pred nepriateľmi.

Na rozsiahlom území Karpatskej kotliny sa v mladšom období staršej doby bronzovej, niekedy v 16. storočí p.n.l., vyčlenili z rámca roľníckych osád opevnené remeselnícke strediská s vysokou rozvinutou špecializovanou výrobou. Tieto osady vďaka svojej hospodárskej prosprite otvorili cesty a nové možnosti dovtedy nebývalým kultúrnym a obchodným kontaktom s blízkymi, ale aj zemepisne vzdialenými oblasťami. Súčasne sprostredkovávali nové, progresívne vymoženosti z kultúrne a technicky vyspelejších oblastí východného Stredomoria, Anatólie a z východoeurópskych teritórií ďalej na západ, až mimo karpatského sveta a aj severne od Karpát až k Baltu. Aj na území dnešného východného Slovenska, v prostredí otomansko-füzesabonskej kultúry (cca 1700-1400 p.n.l.), vznikli opevnené osady remeselníkov a poľnohospodárov. Stali sa nielen strediskami výroby, ale aj spoločensko-administratívnymi a mocenskými centrami, ktoré vtlačili súvekému vývoju ráz vyspelej civilizácie. Osady s mohutnou fortifikáciou a urbanistickým riešením ich areálov, kultové miesta, pohrebiská, pamiatky hmotnej a duchovnej kultúry sú výrečným svedectvom úrovne vtedajšej doby, sú dokladom tvorivých schopností, zručnosti a umeleckého cítenia dávnych obyvateľov východného Slovenska.

Podmienky pre vznik a rýchly vzostup opevnených osád na východnom Slovensku nepochybne vytvoril prudký rozvoj metarulgie farebných kovov, ktorý sa prejavil výrazne už na začiatku staršej doby bronzovej v bohatých kovových milodaroch v hroboch koštianskej kultúry. Vyhľadávanie a spracovanie medenej rudy z miestnych ložísk, neskôr i výroba bronzových predmetov ovlpyvnili rozvoj dovtedajších základných výrobných odvetví a prudko akcelerovali dynamiku celého spoločensko-ekonomického vývoja koštianskej kultúry.

Zásah ľudu otomanskej kultúry zo Sedmohradska a horného Potisia do civilizačne vyspelého prostredia na území východného Slovenska vytvoril optimálne podmienky pre ďalší rozvoj otomansko-füzesabonskej kultúry, ktorá bola jednou z najpozoruhodnejších pravekých kultúr v strednej Európe.

Územie mikroregiónu patrí k územiam k toré boli poslednou domovinou Avarov , ktorí sa po dlhotrvajúcich suchách koncom 8. storočia presťahovali do údolí riek. Po príchode maďarských kmeňov sa na tomto území usadili príslušníci chazarsko-kabarského kmeňa Abovcov a rodu Bárca-Tekele.

V 11. storočí sa prevažne v oblastiach severne od územia mikroregiónu,ale aj v niektorých obciach patriacich do ZMOÚB ( Perín, Paňovce) usadili nemeckí kolonisti, ktorých pozval do krajiny uhorský kráľ Béla IV po tatárskych vpádoch. Prvé trvalé osídlenie regiónu je písomne dokladované zo začiatku 13. storočia, keď  územím prechádzali obchodné trasy vedúce zo severu na juh a tiež aj z východu na západ.

Roku 1312 kráľ Karol Róbert s vlastným vojskom obliehal kráľovský hrad Šariš, ktorý na príkaz Matúša čáka Trenčianskeho obsadil Demeter, syn Mikuláša. Matúš vyslal Demeterovi na pomoc proti kráľovi tisíc sedemsto najatých kopijníkov a tiež skoro všetku svoju vojenskú silu, aby svojou silou zahnali kráľa spod proti nim neobstojí a stiahol sa na Spiš, kde mu verní Spišiaci poskytli jazdcov aj pešiakov. S posilou sa kráľ vydal na ťaženie proti nepriateľom , ktorí medzitým začali dobývať mesto Košice aby sa pomstili za smrť palatína Omodeja. Tohto totiž v Košiciach Košickí Nemci - presnejšie Sasi - bez príčiny zabili. Keď im zvedovia ohlásili príchod kráľa, zanechali mesto aby zaujali čo najvhodnejšie miesto na bitku. Historici kladú miesto bitky na východný svah Košickej hory, ktorý sa zvažuje k Toryse smerom k Rozhanovciam. Na deň mučeníkov sv. Víta a sv. Modesta v piatok, na svahu hory vypukla taká krutá bitka, aká ešte nebola v Uhorsku od čias Tatárov. Košickí ozbrojenci, ktorí prišli na pomoc kráľovi Karlovi v kritickej situácii zvrátili bitku v prospech kráľa (údaje o tejto skutočnosti sú aj v iných prameňoch). Následným ocenením tejto pomoci, ktorý zrejme ovplyvnil celý ďalší vývoj mesta, sa stal rad privilégií udelených Košiciam Karolom z Anjou a jeho nasledovníkmi, ktoré Košice povzniesli na jedno z najvýznamnejších miest Uhorska.

Táto historická udalosťvýrazne ovplyvnila rozvoj územia mikroregiónu, lebo mnohí obchodníci na výsadu Košíc vyberať od kupcov vysoké mýta a dane reagovali tak že obišli Košice a cestu na sever hľadali cez údolie Bodvy.V tomto storočí sa v Moldave vybudoval rozsiahly pivničný systém, ktorý sa využíval na skladovanie tovaru - najmä ovocia a vína. V južnej časti regiónu sa rozšírilo pestovanie viniča, príprava vlastného vína, hrnčiarstvo a niektoré ďalšie remeslá.

26. novembra 1683 sa pri Moldave zastavil poľský kráľ Jan III. Sobiesky, ktorý sa na čele víťazného vojska vracal spod Viedne, kde spolu so svojimi spojencami porazil turecké vojská. Bol to začiatok oslobodzovania územia spod tureckej nadvlády trvajúcej vyše sto rokov. V Moldave prijali kráľa s náležitou úctou a slávou.

 Históriu okresu v 19. storočí silne ovplyvňovala blízkosť Košíc, mesta, ktoré bolo po Budíne druhým najvýznamnejším mestom starého Uhorska.

 

KULTÚRNE A HISTORICKÉ PAMIATKY

 

	Župný dom turnianskej župy (Turňa nad Bodvou) Župný dom Turnianskej župy bol postavený v roku 1820. Je to dvojpodlažná klasicistická stavba.Nad bránou je umiestnený reliéfny erb župy. Celá historická budova je v dezolátnom stave a čaká na investora, ktorý by vykonal jej komplexnú rekonštrukciu

Turnianský hrad (Turňa nad Bodvou) Za obcou Turňa nad Bodvou na 375 m vysokom krasovom vrchu , leží zrúcanina Turnianskeho hradu.Na hrade sa vystriedalo viacero panovníkov a pre jeho strategickú polohu bol často obliehaný. Až ho v roku 1685 cisárske vojská pod velením generála Schultza zbúrali. Zachovalé hradné múry a nádvoria nahlodal zub času no aj po stáročiach udiví návštevníka niekdajšia mohutnosť stavby.

	Rannogotický kostolík (Čečejovce) Najvzácnejšou pamiatkou obce je bezpochyby rannogotický kostol postavený okolo roku 1290, hoci najstaršia správa o ňom pochádza z roku 1317. Jeho stavba sa pretiahla do 1. polovice 14 storočia. Ranogotický kostol bez veže ešte s niektorými románskými architektonickými prvkami sa v temer pôvodnom stave zachoval dodnes.

	Rímskokatolícky kostol (Moldava nad Bodvou ) Rímsko-katolícky kostol v Moldave nad Bodvou sa nachádza v historickom centre mesta. Dobové dokumenty potvrdzujú, že už pred rokom 1290 stál v Moldave murovaný kostol. Na jeho základoch bol v 15. storočí, za vlády kráľa Mateja Korvína vybudovaný kostol v gotickom štýle, ako košický Dóm Svätej Alžbety.

Rímskokatolícky opevnený kostol (Turňa nad Bodvou ) Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v gotickom štýle začiatkom 14 storočia asi na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Loď  kaplnky je zaklenutá lunetovou klenbou a jej steny zdobí iluzívny klasicisticko- barokový obrazový cyklus predstavujúcu biblické scény zo židovského súdnictva, má zdanlivé pilastre a klenbové pásy a pocházda z poslednej tretiny 18 storočia. Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorksých odevoch a so štítom.

	Budova farského úradu rímskokatolíckej cirkvi (Moldava nad Bodvou ) Dvojpodlažná budova rímskokatolíckeho farského úradu v Moldave nad Bodvou bola postavená na konci 18. storočia v klasicistickom štýle. Nachádza sa na Hlavnej ulici č. 108, v severnej časti mesta. Na čelnej strane má medzi oknami výklenok so soškou sv. Jána Nepomuckého, patróna všetkých farností. Fara bola opravovaná v roku 2000.

	Kaplnka sv. Rócha (Moldava nad Bodvou ) V roku 1831 počas morovej epidémii prišlo o život 212 občanov. Na pamiatku tejto tragickej udalosti postavili pozostalí na úbočí moldavského kopca kaplnku sv. Rócha ktorá bola koncom 90-tych rokov 20 storočia zrekonštruovaná. Pri kaplnke sa konajú každý rok augustové púte.

	Budova farského úradu reformovanej cirkvi (Moldava nad Bodvou ) Oproti  kostulu stojí budova reformovaného farského úradu z polovice 18. storočia. Na jej priečelí je inštalovaná pamätná tabuľa Szepsi Lackó Mátého, objaviteľa tokajského samotoku. Narodil sa v Moldave nad Bodvou, bol reformovaným kazateľom a historikom a ako prvý presne stanovil receptúru prípravy samotoku.

	Szojkova brána (Moldava nad Bodvou ) 28. augusta 1794 mesto opäť zhorelo. Obeťou požiaru sa stala aj päťtisíczväzková knižnica. Tragédia sa neobišla bez ľudských obetí. Okrem kostolov, ktoré zostali bez strechy, sa pred požiarom uchránila iba tzv. Szojkova drevená brána, na ktorú potom v latinčine vyryli nápis Plameňom som horela a predsa som nezhorela.